V úvode februára 2020 sme po takmer dvoch rokoch zavŕšili spoluprácu s Helsingin Teiteilijaseura (Helsinká asociácia umelcov). Jej výstupom boli dve výstavy súčasného umenia – slovenského v Helsinkách a fínskeho v Trnave. Tvorbu šestice súčasných fínskych umelcov sme predstavili na výstave Entrotopia 2.0 v Synagóge – Centre súčasného umenia.
Pod vedením slovenskej kurátorky Dominiky Chrzanovej mohlo domáce publikum spoznať aktuálnu zahraničnú tvorbu. Všetci prezentovaní autori sú v súčasnosti členmi Helsinskej asociácie umelcov a zastupujú mladšiu a strednú generáciu výtvarníkov – menovite: Laura Beloff, Teemu Korpela, Pia Männikkö, Mari Mäkiö, Ville Mäkikoskela, Jukka Virkunen.
Názov výstavy sa premietol aj do leimotívu výstavného projektu. Spájal v sebe tri odlišné pojmy. Utópiu ako predstava dokonalého usporiadania spoločnosti, dystopiu, čiže jej presný opak a smerovanie k zániku a napokon entropiu, fyzikálnu veličinu, ktorá súvisí primárne s termodynamikou, no rovnako sa ňou „meria“ neusporiadanosť či náhodnosť systému vo vesmíre. Prenesene v projekte teda išlo o transformovanie predstáv umelcov o svete do fyzickej podoby a nachádzanie útechy v chaose a nepriaznivom stave spoločnosti, ktorému v súčasnosti čelíme. Umenie takpovediac vstúpilo (entro) na miesto (topos) kde práve sme so snahou rozpovedať príbeh ľudstva výtvarným jazykom.
Vystavujúci autori sa zaoberajú najmä vnímaním priestoru a času v ktorom žijeme tu a teraz. Okrem toho, predmetom ich všeobecného záujmu je problém vlastnej i kolektívnej pamäte, osobnej či spoločnej histórie. I napriek skutočnosti, že každý z nich tvorí v inej umeleckej forme sa snažili vytvoriť kompaktné dielo, reagovať na genius loci miesta a v neposlednom rade naplniť poslanie a tému projektu Entrotopia. Prezentované boli priestorové inštalácie, objekty, maľby, sound artové a bioartové diela.
Výstava v trnavskej synagóge mala na rozdiel od výstavy v Helsinkách jedno špecifikum a tým bol samotný výstavný priestor. Nakoľko téma projektu hovorila o súčasnej dobe, v ktorej žijeme, o jej dystopickom smerovaní a neustálych zmenách pripomínala tak trochu hladinu mora, ktorá sa hrozivo dvíha a svojou silou strháva všetko so sebou. Takáto situácia v každom z nás vyvoláva túžbu zachrániť sa, túžbu nasadnúť na bezpečnú loď. A synagóga, ktorá z architektonického hľadiska loďou je, túto možnosť ponúkla. Diela prezentované v synagóge zas priamo alebo nepriamo odkazovali k tekutinám, vodnej hladine a pod. Boli ponáškou na vlniace sa more, nebezpečné lepkavé tekutiny, chemikálie, zvuky vody či pevné objekty, ktoré kedysi mali tekutú podobu. Stredobodom výstavy sa však mal stať sám návštevník uvedomujúc si svoju veľkosť, podstatu, konanie a žitý prítomný okamih.
Projekt Entrotopie mal ambíciou prepojiť súčasné vizuálne umelecké scény oboch krajín a vytvoriť tak pomyselný most medzi nimi. Okrem iného bolo jej cieľom poukázať na charakterové podobnosti i analogickosť v myslení.
Autori: Laura Beloff, Teemu Korpela, Pia Männikkö, Mari Mäkiö, Ville Mäkikoskela, Jukka Virkunen
Kurátori: Dominika Chrzanová a Ville Laaksonen
Miesto: Synagóga – Centrum súčasného umenia GJK, Trnava
Vernisáž: 6. február 2020
Výstava prístupná do: 29. marca 2020
Za spoluprácu pri organizácii výstavy ďakujeme Galérii Jána Koniarka a Helsingin Teiteilijaseura.
Výstava bola z verejných zdrojov podporená Fondom na podporu umenia.