Začiatkom septembra sme zorganizovali výstavu, ktorou sme si spoločne pripomenuli 120. výročie narodenia jedného z najvýznamnejších architektov 20. storočia. Emil Belluš sa venoval sociálnemu bývaniu, stál za vznikom významných priemyselných či inžinierskych stavieb a je považovaný za zakladateľskú osobnosť modernej architektúry na Slovensku.

Výstava reprezentovala funkcionalistickú líniu architektovej tvorby so zameraním na dvojicu stavieb neodmysliteľne spätých s mestom Trnava – Automatický mlyn NUPOD (1938) a Vodojem (1941). Prostredníctvom archívnej dokumentácie, fotografií diel a sprievodných textov výstava približovala architektovu predstavu o priemyselnej architektúre a zároveň vypovedala o dobových výrobných technológiách, ktoré s menšími obmenami fungujú dones.

Aj napriek tomu, že sú obe stavby dôverne známe, výstava priniesla nahliadnutie do ich interiérov, ktoré sú verejnosti bežne neprístupné. Výstava približovala vnútorné fungovanie a pôvodné riešenia stavieb s dôrazom na dobové súvislosti. Pozornosť tiež venovala ťažiskovým témam tvorby architekta, za ktoré možno považovať najmä účel stavby, prevádzkové a priestorové vzťahy, ale aj konštrukčnú a technickú stránku architektúry.

   

Výstava Belluš 120 sa snažila priblížiť uvažovanie architekta, ktorý aj napriek striktnému nasledovaniu funkcie premýšľal o vyváženej kompozícii a celkovom modernom pôsobení objektov.

Architekt Emil Belluš absolvoval vysokoškolské štúdiá na Technickej univerzite v Budapešti (1918) a Fakulte architektúry a pozemného staviteľstva ČVUT v Prahe (1919). Stál za vznikom prvej Fakulty architektúry v slovenských dejinách (1946), bol významným praktikom aj teoretikom, venoval sa výchove mladej generácie architektov. Bol spoluzakladateľom troch slovenských odborných časopisov, ktorým neskôr sám predsedal a pôsobil tiež ako akademik na pôde Slovenskej akadémie vied.

Z médií:

Kurátor: Soňa Jakubove

Miesto: Čepan Gallery
Vernisáž: 11. september 2019
Výstava bola prístupná do: 7. novembra 2019